utorok, 30. septembra 2014

Prvý týždeň v krajine zimy a tmy (kde je momentálne svetlo a teplo)

Každý z nás má v sebe vnútorného námorníka. Ten môj momentálne skáče radosťou; po dvadsiatich rokoch života som sa z vnútrozemskej krajiny presunula na pobrežie. Ďalším krokom už je iba hausbot.

(Toto je prvý záznam do môjho lodného denníka, treba to teda urobiť poriadne:) 

Milý lodný denníček.
navzdory všeobecným (a vlastným) predpokladom som úspešne dorazila na miesto určenia. Z Považskej Bystrice do Bratislavy, neskôr Prahy, Štokholmu, Helsiniek, až do finálnej destinácie - Kokkola. Cesta trvala takmer 22 hodín. Som si istá, že loďou by to bolo rýchlejšie.
S príručnou batožinou dvakrát takou veľkou a dvakrát takou ťažkou ako je povolené, som v každej prestupnej stanici našla správne pokračovanie cesty. Som ochotná to pred súdom položiť ako nevyvrátiteľný dôkaz toho, že každý si môže splniť svoj sen, stačí dostatočne chcieť (+ milo sa usmievať na stewardky a tváriť sa, že nerozumiete žiadnemu z jazykov ktorými sa vás na tú batožinu snažia upozorniť). Vaše sny nikomu za meškanie lietadla nestoja.

Zbožňujem to tu. Zima bude určite príšerná a depresívna, inak by moja rozprávka bola príliš dokonalá.

Mám vlastnú izbu ktorá ja asi taká veľká ako všetky miestnosti ktoré som za celý život obývala dokopy + balkón. Viac fotiek vám ukážem, keď dokončím aj posledné renovácie (čítaj oblepujem krabice z Lidla ružovým baliacim papierom a volám to nábytok). 










Bývam v byte s točitým schodiskom. Prisahám.




Myslím, že v tomto meste MHD ani nemajú. (A pritom je veľké tak možno ako Žilina). Všetci tu bicyklujú. Ako som sa dozvedela - celoročne. Na zimu mi vraj prezujú gumy. 
Mimochodom, bicykel mi zapožičali na celú dobu pobytu. Všetky, ktoré majú v organizácii sú čierne. Môj je ružový. Spolu-dobrovoľník z vedľajšej dediny tomu hovorí karma. 

Cesta do práce trvá asi 15-20 minút. Poobede je to niečo naozaj príjemné. Ráno je to: well...refreshing. Celé to vyzerá asi takto:


(Po týždni sa mi podarilo zapamätať si názov vlastnej ulice) 


Takto tu vyzerajú cyklotrasy.


A takto kruhové objazdy. 


Všetky verejné nápisy sú bilingválne, fínsko/švédske. (Pri nakupovaní v potravinách mi to už viackrát zachránilo život.) Áno, Pietarsaari a Jakobstad je to isté mesto. Vedie tam dlhá rovná cesta pre bicykle, popri pobreží a cez les. Už viem, čo robím budúci víkend.  




Keď budem veľká kúpim si summerhouse na brehu mora. 












A tu už parkujem svoj ružový bicyklík.